V rozprávke starej ako čas si mladá dievčina a jej otec berú dovolenku na hory, kde je vzduch svieži a pohľady úchvatné. Ako sa usadzujú do ich útulnej kabínky, napätie medzi nimi sa stáva hmatateľným. Dievča so svojou nevinnou a pritom nenásytnou zvedavosťou nedokáže odolať príťažlivosti otcovho mužstva. Napriek tomu, že jej matky varujú pred takými zakázanými rozkošami, dievča sa poddáva svojim túžbam a ocitá sa na kolenách, potešuje otca s náruživosťou, ktorá prekvapuje aj ju samotnú. Ako noc doznieva, hlad dievčat po otcovi narastá. Začína skúmať jeho telo, jej ruky sa túlajú po jeho svalnatom ráme. Pohľad na jej otca, starého muža s divokým pohľadom v očiach, jej po chrbte vysiela záchvevy vzrušenia. Ako mesačný svit prúdi oknom, dievča berie otcovo mužstvo do úst, jej schopnosti sa zdokonaľujú rokmi praxe. Vyvrcholenie ich stretnutia im obom necháva dych, ich telá sa preplietli v momente čistej extázy. Ako tam ležali, strávení a ukojení, dievča si uvedomuje, že niekedy aj tie najzakázanejšie túžby môžu viesť k tým najuspokojivejším zážitkom.